Letný detský tábor očami Zvedajka.
Najskôr sa predstavím. Som Zvedajko a sledoval som, čo robili deti v letnom tábore.
Pondelok
Ráno po príchode do školy sa „táborníci“ dozvedeli, čo budú robiť, na čo sa majú tešiť. Potom si každý vymyslel táborovú prezývku. Napríklad pani učiteľka Julka je včielka a Adrián Nevedko. Potom si navrhli táborovú vlajku, ktorú nakreslili na chodník pred školou. Dohodli sa, že tábor bude športovo zameraný, takže nemohla chýbať táborová olympiáda. Disciplíny: vedenie futbalovej lopty a dribling. Obed bol v reštaurácií Korňanka: chutná polievka, špagety s mäsom voda a jabĺčko. Po obede si urobili túru na Živčákovú. Slniečko krásne svietilo, pofukoval mierny vánok a nálada bola výborná.
Utorok
Ráno prišli naši „táborníci“ po včerajšom dni akýsi ospalí. Najskôr si niečo pokreslili, pozreli si rozprávku a zvyšok doobedia už strávili športovo. V telocvični urobili ďalšie disciplíny olympiády: skákanie na fitlopte a kotúľanie lopty cez prekážky. Riadne sa vybúrili pri futbale a po únave už nebolo ani stopy. Mne, Zvedajkovi, sa páčilo aj to, ako sa pretekali v „škriekaní“. Baby boli lepšie. Na obed mali hrachovú polievku s párkom, rezeň, zemiaky, kompót a kofolu. Mňam. Poobedie strávili v Turzovke. Ani som nevedel – a to som Zvedajko- koľko zaujímavých veci sa tam dá vidieť: drevené sochy, pamätná tabuľa Thurza, socha drotára, výstava pána Zimku. A koľko tam majú cukrárni a akú fantastickú zmrzlinu a ešte aj Tesco a Kik. A toto všetko naši „táborníci“ navštívili. Keď som ich tak pozoroval cestou domov, vyzerali spokojne.
Streda
Dnes ráno „táborníkov“ vítala Stonožka Rafaela. Najskôr som nechápal, prečo znie táto pieseň stále znovu a znovu, až neskôr mi došlo, že je to táborová hymna. „Táborníci“ sa ju učili spievať. Potom navrhovali mňa – Zvedajka. Mal som rôzne podoby, ale táto sa páčila najviac. Som feši. Zvyšok dopoludnia sa už odohrával v telocvični a na ihrisku. Táborová olympiáda pokračovala hodom na cieľ a skokom z miesta. Nemohli chýbať pohybové hry a samozrejme futbal. Obed bol opäť chutný: polievočka, kurča so zemiakmi, kompót a džús. Po obede sa „táborníci“ vybrali obzrieť novopostavený mlyn. Odborný výklad im poskytol pán starosta. Dostali aj milú pozornosť: tašku, kľúčenku a pero s logom mlyna. Dievčatá i chlapci mleli, osievali a z vyrobenej múky mali úprimnú radosť. Po ceste do školy ešte objali chránené lipy na Vigľaši a príjemne unavení sa rozchádzali domov s túžbou, aby bolo zajtra veeeeeľmi teplo. Ktovie prečo?
Štvrtok
Dnešné ráno bolo trochu iné ako tie predchádzajúce. „Táborníci“ postávali s batôžkami pred školou. Samozrejme som bol zvedavý kam idú, tak som ich špehoval. Autobusom sa prepravili až do Zákopčia na chatu Severka a tam strávili deň. Keď som v areáli videl to kúpalisko, tak mi došlo, prečo si včera želali teplý, slnečný deň. Celé dopoludnie šantili na pieskovisku, hojdačkách a šmýkačkách, tenisovom kurte, pri stolnom tenise. Občas si odskočili skontrolovať, či je už voda v bazéne teplá. Snáď po obede. Mimochodom na obed mali slepačiu polievku a maxi parenú buchtu – špecialitu podniku. Po obede sa všetci tešili do vody a tu nastalo obrovské sklamanie. Pani učiteľky usúdili, že voda nie je dostatočne teplá, fúka vietor a kúpanie nebude. To by ste mali vidieť. Decká najskôr prosíkali, žobronili a potom sa „ofučali“ a vôbec konanie tých dospelákov nechápali. Spikli sa proti ním pani učiteľky, mamy, otcovia... Ešteže im náladu vylepšil adrenalín, ktorý prežili na spiatočnej ceste v totálne preplnenom malom autobuse, kde niektorí nestáli ani na jednej nohe, ale viseli vo vzduchu.
Piatok
Dnes ráno prišli „táborníci“ opäť s batôžkami. Nepostávali na dvore, ale zmizli za dverami školy. Keď som nazrel do školského klubu, bolo tam rušno. Všetci boli „zaneprázdnení“ hraním, maľovaním, vystrihovaním. Miestnosťou zneli pekné pesničky, ktoré si decka spievali, hmkali. Vyzeralo to, akoby na niečo čakali. A mal som pravdu. Hlavným programom dnešného dňa bola plaváreň. Konečne sa riadne vyšantili vo vode. To bolo špliechania, jačania, smiechu, ale aj sem – tam glg chlórovanej vody, štípanie oči, lapanie po vzduchu. Po kúpaní ich pochytil neovládateľný hlad. Zbytočné boli upozorňovania pani učiteliek, že bude dobrý obed. Nevideli, nepočuli, nevnímali, len jedli a jedli. Obed bol skutočne chutný: rezancová polievka, vyprážaný syr, zemiaky a zákusok. Len v brušku pre neho neostalo miesto. Posledné chvíle „táborníci“ strávili v škole. Porozprávali si, čo sa im na tábore páčilo a čo nie. Páčilo sa im veľa veci a nepáčila iba jedna: „ že sme sa na Severke nekúpali“. Toto len tak tým dospelákom neodpustia. Na záver zapózovali pani učiteľke s diplomom v ruke, posledný krát si zaspievali Stonožku Rafaelu a príjemne unavení odchádzali domov. Na budúci rok si aj ja, Zvedajko, takto spestrím prázdniny.
Mgr. Jana Dorociaková, vedúca tábora