• Kysucké noviny

          •  

            Link článok: https://tlacovespravy.sme.sk/ts/23147738/v-malej-obci-na-kysuciach-vyucuju-s-modernymi-technologiami.html

            Link video: 

            https://www.youtube.com/watchtime_continue=3&v=xJxu075son8&embeds_euri=https%3A%2F%2Ftlacovespravy.sme.sk%2F&source_ve_path=MjM4NTE&feature=emb_title

      • Základná škola Zákopčie a Základná škola Korňa

        Zážitkové vyučovanie ako cesta kariérového poradenstva za „vysnívaným“ povolaním

        Výchovné poradkyne na ZŠ Zákopčie a ZŠ Korňa vnímajú dôležitosť rozhodovania o strednej škole u deviatakov ako vyvrcholenie viacročného úsilia. Napriek aktivitám kariérového poradenstva zameraným na sebapoznanie, oboznamovanie sa s databázou povolaní a trhom práce, žiakom stále chýba práve praktická skúsenosť s konkrétnym povolaním. 

        Cieľom aktivít kariérovej výchovy preto bolo praktické prepojenie poznatkov priamo v jednotlivých vyučovacích predmetoch a uvedomenie si, ktoré vedomosti a zručnosti v akom povolaní využijú. Jednotlivé aktivity prispôsobujú tak, aby kládli dôraz na sebapoznanie a komunikačné zručnosti (napr. ako viesť rozhovor, vedieť sa nielen vyjadrovať, ale najmä argumentovať, obhájiť svoj názor a vedieť aktívne počúvať). Okrem toho využívajú rovesnícke učenie, kde žiaci vyšších ročníkov prednášajú o vybranej problematike mladším žiakom. Tak sa stávajú pozitívnymi vzormi pre mladších a naopak oni získavajú pocit potreby a uznania. 

        Základná škola Zákopčie začleňuje prvky kariérového poradenstva priamo do obsahu vzdelávania jednotlivých predmetov, pričom obsah vzdelávania jednotlivých predmetov sa nemení (napr. Matematika – ako rôzne povolania využívajú čísla – matematické operácie, počítanie v praxi, rozdelenie a manipulácia s financiami v jednotlivých povolaniach).

        Základná škola Korňa využíva medzipredmetové vzťahy, teda na jednej téme sa pracuje na viacerých predmetoch súčasne, napr. aktivita „Pečenie koláča“ okrem manuálnych zručností pečenia koláča zahŕňa i finančnú gramotnosť a matematické operácie (výpočet ceny koláča, aritmetický priemer, percentá); v rámci hodín slovenského jazyka dynamický opis pečenia; v rámci biológie sa venovali výživovým hodnotám jednotlivých zložiek koláča a energetickému príjmu a výdaju; na geografii žiaci zisťovali pôvod potravín, ich geografickú cestu až do Korne).

          • Kysuce č.22, 8.6.2022

          • Cesta lesom ŠKD

          • ŽIVOT č. 17 / 28.4.2022

          • Článok o obci Korňa a aj našej základej škole. 

            clanok_ZIVOT.pdf

             

          • Hospodárske noviny 21.4.22

          • Rozhovor - Téma peňazí je v rodinách tabu
            Dnešné deti ovládajú technológie, ako keby sa narodili s prstom na klávesnici. Ich komunikačné zručnosti sú však výrazne slabšie, hovorí pedagogička zo Základnej školy v obci Korňa pri Čadci Marcela Padyšáková.

             

            Učiteľka matematiky pre HN: Téma peňazí je v rodine tabu. Rodičia sú príliš pracovne vyťažení

            Autor: Mária Dvořáčková

            • Dnešné deti ovládajú technológie, ako keby sa narodili s prstom na klávesnici.
            • Ich komunikačné zručnosti sú však slabšie, povedala pre HN pedagogička zo Základnej školy v Korni Marcela Padyšáková.

            Na základnej škole učíte žiakov o finančnej gramotnosti. Máte to ako samostatný predmet?
            Nie. Finančnú gramotnosť máme implementovanú v matematike.

            Kto je Marcela Padyšáková

            Vyučuje matematiku na Základnej škole v obci Korňa v okrese Čadca. V rámci predmetu sa venuje finančnej gramotnosti. O téme prednášala aj na konferencii ministerstva školstva k pripravovanej reforme obsahu vzdelávania. Zároveň pôsobí ako výchovná poradkyňa. V roku 2021 bola finalistkou súťaže Učiteľ Slovenska.

            Čo vás viedlo k tomu, aby ste učili deti o peniazoch?
            Bolo to pozorovanie okolia, napríklad žiaci nedokázali primerane reagovať na to, za koľko niečo predávať alebo za čo nakupovať. Počas vianočných akadémií veľa žiakov predávalo koláče. Väčšinou prišli s tým, že viac prerobili ako zarobili. Nedokázali si adekvátne stanoviť sumu, za ktorú majú výrobok predávať so ziskom. Prípadne predávali výrobky s takou vysokou cenou, že výrobky boli nepredajné. Ceny boli neprimerané. Akoby žiaci nemali dostatok skúseností s nakupovaním a nevedeli, koľko podobný produkt stojí v obchode. Akoby nechodili nakupovať do obchodu. Nevedeli, čo koľko stojí, za čo si koľko môžu kúpiť alebo za čo môžu niečo predať, aby to bolo so ziskom, ale stále to bolo predajné.

            Finančnú gramotnosť ste zaradili do vyučovania. Ako sa vám to podarilo?

            Finančnú gramotnosť som zaradila do časovo-tematických plánov v rámci vyučovania matematiky v štyroch blokoch za rok. Každý polrok máme štyri vyučovacie hodiny zamerané na finančnú gramotnosť. V piatom ročníku preberáme finančnú zodpovednosť spotrebiteľa a ochranné prvky bankoviek, plánovanie, príjem a prácu a vypracovanie osobného plánu príjmov a výdavkov. Vtedy robíme rodinné rozpočty. Deti sa pýtajú rodičov, koľko napríklad platia za elektrinu, stravu a aké výdavky rodina má. Taktiež organizujeme exkurzie v rámci finančnej gramotnosti do Medvedej štôlne a Mincovničky.

            Ako vyzerá typická vyučovacia hodina?

            Na úvod prvej vyučovacej hodiny oboznámim žiakov s témou, cieľom a plánovaným výsledkom projektu, ktorý budeme realizovať. Žiaci dostanú presné zadanie úloh, ktoré vypracujú. Určíme si čas, za ktorý projekt vypracujú formou prezentácie v PowerPointe. Následne žiaci začnú pracovať na notebookoch v triede, vyhľadávajú potrebné informácie a ujasňujú si, či porozumeli zadaniu. Je to projektová práca na dva mesiace.

            Žiaci majú projekt vypracovať priebežne doma. Aký je ďalší postup?
            Počas vypracovania projektu so mnou konzultujú, ak si nie sú niečím istí. Na záver si každý obhajuje prácu, ktorú urobil. Zdôvodní, prečo sa rozhodol zamerať sa na konkrétnu vec, čo nové sa pri tvorbe projektu naučil, čo ho prekvapilo. Ostatní žiaci počúvajú a nemusia súhlasiť, môžu dávať otázky a môžu mu oponovať. Okrem finančnej gramotnosti to rozvíja aj komunikačné zručnosti. Dôležité pri tvorbe a prezentácií projektov je, že žiaci si budujú aj kritické myslenie.

            Žiakom zadávate úlohy, ktoré sú zamerané na prax. Mohli by ste uviesť príklad?
            Snažím sa prepájať vyučovanie s konkrétnymi životnými situáciami. Využívať potreby rodiny a pretaviť ich do vyučovania. Takto robíme napríklad aj pečenie koláčov. Každý si nájde recept na koláč, aby skúsil, či je v jeho schopnostiach ho upiecť. Napíše, aké ingrediencie potrebuje. Urobí excelovskú tabuľku, do ktorej napíše ceny za balenie, cenu za použitý materiál, prípadne vypočíta, koľko percent z balenia použil. Všetky ingrediencie odváži, vypočíta hmotnosť neupečeného koláča, po upečení odváži 5 vybraných kusov koláča a vypočíta aritmetický priemer. Následne vypočíta hmotnosť upečeného koláča. Ak to nezvládne sám, poprosí niekoho doma o pomoc. To robí doma. Rodičia sú z toho nadšení. Predtým deti sedeli donekonečna za počítačom. Teraz začali robiť niečo fyzické a manuálne. Navyše si precvičia učivo priamo v praxi. Následne urobia svoj podnikateľský zámer a určia cenu za jeden kus koláča, teda za koľko by ho mohli predávať. Do výslednej ceny započítajú aj ceny za energie a vlastnú prácu.

            Za posledné dva roky boli žiaci niekoľko mesiacov na dištančnom vzdelávaní. Ako ste učili vtedy?
            V čase online vyučovania sme toho začali robiť najviac. Deti mi povedali, že ich nebaví sa hrať na počítači a chcú robiť niečo iné. Cez online vyučovanie som pripravila omnoho viac projektov. Online vyučovanie ma prinútilo, aby sme sa rozprávali s deťmi, koľko veľa odpadu majú, pretože je zatvorený zberný dvor. Keď boli rodičia doma, vyhadzovali nepotrebné veci, upratovali a zistili, že majú dve až tri vrecia vecí, ktoré nepotrebujú. Kúpili ich, dali za ne peniaze a sú im nanič. Vtedy sme začali s rozhodovaním, hospodárením spotrebiteľov a výberom darčeka. Dieťa často pozoruje dianie v rodine a v dospelosti často preberá model fungovania jeho rodiny. Je preto dôležité, ak sa zapája do diania v rodine.

            Aká bola pridaná hodnota projektu zameraného na výber darčeka?
            Mnohí rodičia ani nevedeli, čo ich deti vlastne chcú. Veľmi často kúpili darček, ktorý dieťa nechcelo. Rodičia boli frustrovaní, že kúpili niečo, čo stálo veľa peňazí. Mnohí nepoznali záujmy svojich detí. Sú veľmi pracovne vyťažení. Niekedy je čas na výchovu minimálny. Dieťa rodičovi dalo barličku, že čo chce, v akom obchode to môže kúpiť a kde koľko zaplatí. Dieťa začalo mať hodnotový systém, či to potrebuje. Naučilo sa, čo je to splátkový predaj a aké možnosti pri splácaní má. Koľko preplatí a čo sa oplatí.

            Ako dlho už robíte osvetu o financiách?
            Myslím si, že všetci matematikári finančnú gramotnosť učia asi od začiatku svojho pôsobenia. Predtým sme to možno ani tak nevolali. Volali sme to kritické myslenie a výchova k zdravému rozumu. My sme to učili skôr, ako to niekto pomenoval finančnou gramotnosťou.

            Zmenila sa za tie roky úroveň vedomostí žiakov v tejto oblasti?
            Posun je najmä vo využívaní výpočtovej techniky. Ako keby sa tieto deti narodili s prstom na klávesnici. Keď som začínala, mali sme kalkulačky a papierové letáky z obchodu. Keď mali niekto mamu poštárku, doniesla letáky a počítali sme. Teraz deti dokážu ovládať Google mapy. Dokážu si vypočítať dve až tri trasy. Dokážu zistiť, aké zdržania budú mať na ceste. Dokážu si vypočítať spotrebu auta. Povedala by som, že deti majú oveľa viac vedomostí práve v oblasti dištančného vzdelávania. Vedia využívať internet spôsobom, ako si mi učitelia ani nevieme predstaviť.

            Sú dnes deti v niečom horšie ako v minulosti?
            Deti majú neskutočne slabé komunikačné zručnosti. Pred rokmi, keď sme začínali, si deti dokázali krásne obhájiť prácu. Dokázali povedať 50 rozvitých viet. Dnes máme problém v rámci celého Slovenska, že komunikačné zručnosti detí sú obmedzené. Deti majú malú slovnú zásobu, málo čítajú a málo sa vzdelávajú. Majú dlhý reakčný čas, kým na niečo odpovedia. Začínajú používať slovné skratky a toto všetko je na úkor komunikačných zručností.

            V čom pozorujete najväčšiu zmenu?
            Predtým vedeli krásne rozprávať, počítali pomalšie a trvalo im to dlhšie. Projekty neboli také krásne. Robili ich na papier, ale vedeli ich krásne obhájiť. Dnes projekty vypracúvajú cez tabuľky a grafy. Dokážu urobiť rôzne animácie a nastaviť pozadie. Pri záverečnom obhajovaní veľmi veľa detí nevie obhájiť svoj názor. Keď im niekto povie, že je to zle, nevedia oponovať. Je obrovský priestor, aby sme učili deti rozprávať, viac ich počúvali a nechali im priestor na vytvorenie vlastného názoru.

             

            Vo všeobecnosti sa žiaci radi učia o peniazoch. Čo ich baví najviac?
            V siedmom ročníku učím percentá tak, že žiaci pracujú na počítači, žiaci si nájdu online leták a vyberú si výrobok, zistia, o koľko percent je zlacnený a sami vypočítajú, či zlacnená cena zodpovedá skutočnosti. Na takomto vyučovaní o percentách je úžasné, že pomalší žiak urobí dva príklady. Šikovnejší si overí dvadsať cien. Precvičí si učivo tak dôkladne, že už doma nemusí pokračovať. Dôležité je, že vie, čo sa učí a prečo a najmä, kde to použije. Tlak na financie je dnes obrovský. Deti teší, že dokážu pomôcť rodičom, kde nakúpiť najvýhodnejšie a ukázať v domácnosti, že tomu rozumejú. Dieťa potrebuje mať v domácnosti nejaké uznanie, že niečo vie. Deti idú s rodičmi na nákup, zoberú si mobily a prepočítavajú ceny priamo v obchode.

            Niektoré témy môžu byť pre žiakov náročné. Ktoré to sú?
            Niekedy sa stane, že dám ťažké zadanie k téme portfólio Moje budúce povolanie a jeho vplyv na životnú úroveň. To je sporenie a investovanie. Vychádzame z toho, aké povolanie by žiak chcel robiť, či vie, koľko by zarábal, aké sú obmedzenia a ďalšie využitie. Je to príprava do budúcnosti. Je dôležité investovať do vzdelania, aby žiak mohol viesť primeraný životný štýl.

            V meraní PISA v roku 2018 dosiahli naši žiaci výsledky pod priemerom krajín OECD. Ako si to vysvetľujete?
            Každý národ má nejaké špecifiká. Naším je veľa začatých, no nedokončených reforiem. Môže to byť aj tým, že deti nie sú motivované učiť sa, pretože to nepotrebujú. Ak nie sú motivované, tak dôvodom je, že v rodinách ich do toho nevtiahnu. Finančná gramotnosť je z veľkej miery fungovanie rodiny a financií. Možno sú deti vylúčené z rodinných rozhodovacích vecí. Dieťa by malo vedieť, kam idú peniaze. Druhá vec je, že sa niekedy snažíme učiť finančnú gramotnosť príliš komplikovane. Chceme naučiť veľmi veľa a preskočíme základ, o ktorom si myslíme, že už dieťa ovláda.

            Ako by sa dali dosiahnuť vo finančnej gramotnosti lepšie výsledky?
            Najlepšie by bolo učiť cyklicky. Napríklad na matematike budeme piecť koláč, precvičíme si učivo z matematiky. Na fyzike budú mať premenu jednotiek a vypracujú druhú časť projektu. Na slovenčine napíšu úvahu o tom, prečo je môj koláč najlepší. Na geografii môžem skúmať, odkiaľ jednotlivé ingrediencie pochádzajú. Na biológii zistia, ako to bude pôsobiť na tráviace ústrojenstvo a životný štýl. Mali by sme sa vrátiť k cyklickému osvojovaniu učiva, pri ktorom sa dieťa učilo jednu učebnú látku a následne sa s ňou stretlo na viacerých predmetoch a precvičilo si ju.

            Presne k tomu má smerovať veľká reforma obsahu vzdelávania, ktorú pripravuje ministerstvo školstva. Myslíte si, že to pomôže?
            V júli 2021 som sa zúčastnila na celoslovenskej konferencii národného projektu Profesijný rozvoj učiteľov v Banskej Bystrici, kde ministerstvo školstva informovalo o pripravovanej reforme vzdelávania. Pozvali ma na základe prác o finančnej gramotnosti, ktoré som písala. Bola som milo prekvapená, že téma publikum veľmi zaujala. Potešila som sa, že sme predbehli očakávania. Učivo sa snažíme prepájať už teraz. Učíme pre prax. Hlavným krédom reformy je, aby sa žiak učil to, čo potrebuje. Musíme však vychádzať aj z regionálnych zvláštností.

            Čo tým myslíte?
            Medzi regiónmi sú obrovské rozdiely. Vyučovať finančnú gramotnosť v Bratislave je oveľa jednoduchšie, ako vyučovať finančnú gramotnosť na Kysuciach alebo v niektorých košických školách. Finančnú gramotnosť treba prispôsobiť populácii, možnostiam a danostiam daného ročníka, aby každé dieťa vedelo niečo vyprodukovať. Skláňam sa pred kolegami, ktorí učia v menšinových školách v ťažkých podmienkach. Je to obrovský kus práce, ktorý nikto neocení.

            Dôležitú úlohu vo vzdelávaní o peniazoch zohrávajú rodičia. Rozprávajú sa o nich s deťmi dostatočne?
            Na Slovensku je téma peňazí v rodine tabu. Dieťa o nich až tak veľa nevie. Keď niečo chce, povedia mu, či to dostane alebo nie. Možno je to tým, že rodičia na Slovensku sú nesmierne pracovne vyťažení. Niekedy sa zamýšľam nad tým, kedy má rodič čas vychovávať dieťa. Žijem v regióne, kde veľa ľudí dochádza za prácou do Českej republiky. Ráno o štvrtej musia vstať a dve hodiny cestujú, aby boli o pol šiestej v práci. Musia pracovať minimálne desať hodín, aby sa im tam oplatilo ísť a aby zarobili. Skončia o šiestej, a o ôsmej večer prídu domov. Musia navariť, oprať a ožehliť. Kedy majú vychovávať dieťa? Kedy mu majú dať základy finančnej gramotnosti? Treba zlepšiť životnú úroveň tak, aby sa rodiny mohli venovať deťom. Treba posilniť model rodiny. Keď budú mať rodičia na deti čas a budú ich podporovať, potom budeme vo finančnej gramotnosti vychádzať veľmi dobre.

            Podľa odborníkov vreckové môže naučiť deti hospodáriť s peniazmi. Mali by ho podľa vás dostávať?
            Určite. Mám žiaka, ktorý sa prisťahoval z Anglicka. Boli sme na výlete v Medvedej štôlni v rámci finančnej gramotnosti. Kým ostatné deti v autobuse rozmýšľali, na čo minú peniaze, on povedal, že si nekúpi nič, lebo si musí šetriť na telefón. Mal vreckové a musel si našetriť sám. Nepotreboval nič, lebo desiatu mal. Aj ostatné deti všetko mali. Napriek tomu kúpili hlúposti, ktoré nepotrebovali a možno ich po ceste postrácali. Nemali vzťah k peniazom a nevedeli s nimi narábať. Ja som za to, aby dostávali vreckové. Mali by ho na malé výdavky, keď pôjdu na malinovku, na zmrzlinu alebo budú niečo platiť v škole.

            Čoraz viac sa hovorí o tom, že budúcnosť financií je digitálna. Učíte žiakov aj o kryptomenách?
            Áno, táto otázka ich veľmi zaujíma. Bitcoin je veľmi častá téma. Často sa ma pýtajú, čo si myslím o virtuálnych menách. Majú vedomosti o tom, čo to je. Niekedy majú veľmi zvláštne predstavy o tom, ako ťažiť. Vidno, že si myslia, že každý na svojom počítači dokáže vyťažiť milión eur. Som prekvapená, že to aj sledujú. Dokonca vedia, čo je to elektronická peňaženka. Je to možno aj tým, že sú veľa na počítači a hrajú rôzne internetové hry. V hrách už máte nejaké peniaze. Keď bitcoin veľmi klesol, mnohí sa pýtali, či ho nakupovať a či nie. Žiaľ, na túto tému nie som odborníčka.

            Matematika často nepatrí k najobľúbenejším predmetom. Ako je to u vás v škole?
            Všetko závisí od motivácie. Musíte pracovať na zvnútornení vonkajšej motivácie. Keď deťom ukážete, že napríklad vďaka nerovniciam si vypočítajú, čo sa im oplatí kúpiť a čo nie, tak sú motivovaní sa učiť. Nemôžem povedať, že všetci matematiku milujú a sú stopercentne presvedčení, že to je najlepší predmet. Telesnú výchovu nikdy nepredbehneme. Ak sa žiakovi ukáže, kde to využije, vzťah sa zmení. Bez matematiky nebude ani jeden žiak. Keď bude pracovať kdekoľvek, bude si počítať, koľko zarobí ako živnostník, koľko zaplatí v obchode a koľko mu majú vydať. Neexistuje jediná oblasť, kde sa s matematikou nestretnú.

            Mohli by ste uviesť príklad?
            Keď ráno vstanete a pozriete sa na budík, už ste v matematike. Vidíte, koľko času vám zostáva, aby ste sa niekam dostali. Keď otvoríte chladničku, máte kombinatoriku, čo s čím skombinujete, aby ste sa naraňajkovali. Otvoríte skriňu a máte ďalšiu kombinatoriku, čo si oblečiete. Pre učiteľov matematiky je náročné motivovať žiakov a ukázať im, kde sa učivo prepája s praxou. Keď ukážeme deťom, prečo sa to učia, ony sa to budú učiť radšej. Je jasné, že nebudú všetci dosahovať mimoriadne výsledky. Možno už konečne prišiel čas, aby sme nechceli od všetkých detí rovnaké veci.

            Ako to myslíte?
            V triede mám štyroch až piatich žiakov, pre ktorých je matematika v ôsmom a deviatom ročníku príliš ťažká. Oni sa budú živiť rukami a budú vynikajúci živnostníci. V reforme je priestor na to, aby sa od ôsmeho ročníka začala matematika deliť. Žiaci, ktorí majú slabšie výsledky, ale sú manuálne zruční, potrebujú viac technického vyučovania a matematiku špecifikovanú na finančnú gramotnosť a na základy.

            Aké vedomosti z matematiky by mali v škole nadobudnúť budúci remeselníci?
            Mali by sa učiť, aký tovar kúpiť, za koľko ho kúpiť, akú dať cenu práce, akú dať maržu a ako počítať výplatu. Možno by to bol finančne náročný krok, ale určite menej, ako platiť na úrade práce za žiakov, ktorí skončia školu a nebaví ich to. V ôsmom ročníku sa ukazuje potenciál žiaka, či rád pracuje s drevom alebo s kovom. Keď ho nútime, aby sa učil niečo, čo nedokáže, ako funkcie, nerovnice, mocniny a odmocniny, začína byť apatický. Je veľká strata pre žiaka, že sa učí veci, ktoré v praxi nepoužije. Mohli by sa zvýšiť hodiny technickej výchovy a matematika by sa učila zvlášť. Učili by sme ich to, čo budú potrebovať. Čudujeme sa, prečo nechce ísť nikto na duálne vzdelávanie. Dnes chce mať každý maturitu a dobrú prácu. Žiakom, ktorí sú manuálne zruční, nie je poskytnutá možnosť, aby sa zlepšovali, v čom sú dobrí.

             

            Mali by sa učiť žiaci finančnú gramotnosť aj po základnej škole?
            Samozrejme, je to nevyhnutnosť. Mali by sme ich v tejto oblasti aj naďalej vzdelávať. Samozrejme, že už na vyššej úrovni.

            Už dnes trh práce pociťuje nedostatok IT pracovníkov. Podľa odborníkov to spôsobuje aj to, že málo z nich ide študovať informatiku preto, lebo im už na základnej škole nejde matematika. Súhlasíte?
            V oblasti IT naozaj chýba veľa odborníkov. No chýba aj veľa remeselníkov – murárov, tesárov, klampiarov, obkladačov. Sú to výnimočné vzdelávacie oblasti. Buď musíte mať rozvinuté manuálne zručnosti, čo sa týka remesiel, alebo musíte mať vedomosti ohľadne informačných technológií. S tvrdením úplne nesúhlasím. Vlani som mala žiaka, ktorý bol z matematiky slabší. V rámci exkurzie sme boli na Strednej odbornej škole informačných technológií. Veľmi sa mu tam zapáčilo a v rámci voľného projektu naprogramoval hru. Urobil najlepšie prijímacie skúšky z matematiky a dnes je na škole prvák. Veľmi intenzívne sa začal učiť, využíval doučovania aj vzdelávacie videá. Všetko je o motivácii. Najväčšou výzvou pre učiteľa je vedieť motivovať.

            Prečo je podľa vás na Slovensku teda nedostatok IT odborníkov?
            Keď sa deti hlásia na stredné školy, rodičia hovoria, že musia byť IT špecialistami, lebo celé hodiny sedia za počítačom a vedia všetko. Pritom keď som učila informatiku, tak žiak nevedel takmer nič. Vedel si stiahnuť hru, zásuvný modul a vedel hrať. To, že dieťa sedí deväť hodín za počítačom neznamená, že je zdatné v informačných technológiách. Znamená to, že dieťa je závislé od počítačov. Máme veľmi veľa takých detí. Online vzdelávanie to len umocnilo. Mnoho detí pod lavicou začalo stláčať virtuálny mobil, lebo mali potrebu kontaktu s klávesnicou.

            Vidíte tam aj ďalšie bariéry?
            Samozrejme, záleží aj na tom, koľko žiakov prijímajú gymnáziá a koľko miest je na odborných školách, ktoré sú zamerané na informatiku. Taktiež je potrebné riešiť aj platy učiteľov informatiky na stredných školách. Kým v školstve je ich plat 1 200 eur v hrubom, v iných sektoroch dosahuje viac ako dvojnásobok. Ak chceme kvalitných informatikov, musia ich učiť kvalitní informatici.

            Spomenuli ste, že deti sedia veľa hodín za počítačmi. Je to negatívny dosah dištančnej výučby?
            Zatváranie škôl nás naučilo učiť hybridne. Naučilo nás, že vieme rýchlo reagovať. Na druhej strane, socializácia žiakov je veľmi narušená. Niektorí žiaci boli v novom kolektíve dva až tri týždne. Tam nie je priestor na budovanie sociálnych vzťahov a na socializáciu. Taktiež vyučovanie online má veľa nevýhod. Vypadávajúci internet, nedostatočné technické vybavenie rodín, najmä ak sa vzdelávalo viac detí z domu, ako aj fakt, že mnohé deti sa na hodiny prihlásili, ale vykonávali iné činnosti.

            Pôsobíte aj ako výchovná poradkyňa. Aké ambície najčastejšie pozorujete u vašich žiakov?
            Keď mám triedu, kde sa deti veľmi dobre učia, jednoznačne chcú ísť na gymnázium. Vlani som mala triedu, kde z dvadsiatich žiakov išli štyria na gymnázium. Teraz z deviateho ročníka idú na mechanika nastavovača piati. Veľa žiakov ide na gymnáziá, obchodné akadémie a idú aj na priemyselnú školu na informačné a sieťové technológie. Niektorí žiaci v tom vidia potenciál.

            Ako postupujete, keď im pomáhate vyberať povolanie?
            Pracujeme s rôznymi portálmi, kde pozeráme, akých zamestnancov na aké pozície treba najviac. Pracovný trh sa až tak rýchlo nezmení, pokiaľ ukončia štúdium. Ak je teraz nedostatok IT špecialistov, bude tu aj o päť rokov. Ak je teraz nadbytok právnikov, bude aj o päť rokov. Absolventi pribúdajú stále a jeden človek v produktívnom veku pracuje 40 rokov, kým ho vystrieda niekto ďalší. Veľa z týchto detí bude pracovať v zamestnaniach, ktoré ešte neexistujú. Treba ich učiť základné potrebné veci. Oni sa budú musieť učiť celý život. Už to nebude tak, že niekto pracuje 40 rokov v jednej firme. Budú sa musieť naučiť migrovať za prácou a prispôsobovať sa pracovnému trhu.

            Potreby pracovného trhu sa stále menia. Budú sa musieť žiaci pravidelne rekvalifikovať?
            Áno. Budú sa musieť aj naučiť učiť sa. Musia mať otvorenú myseľ. Musia mať kritické myslenie. Nedá sa naučiť všetko. Ešte som nemala zlého žiaka. Vždy je cesta, ktorá sa dá nájsť. Deti sa musia naučiť rýchlo reagovať, vynájsť sa a mať životnú zručnosť prežitia. Analyzovať a spájať veci, vedieť improvizovať. Keď deti stretávam po rokoch, nikdy sa ich nepýtam, čo robia. Pýtam sa ich, či sú šťastní a milovaní. To by malo byť v živote základom. Nájsť rovnováhu medzi vzdelaním a súkromným životom.

            Kto je Marcela Padyšáková

            Vyučuje matematiku na Základnej škole v obci Korňa v okrese Čadca. V rámci predmetu sa venuje finančnej gramotnosti. O téme prednášala aj na konferencii ministerstva školstva k pripravovanej reforme obsahu vzdelávania. Zároveň pôsobí ako výchovná poradkyňa. V roku 2021 bola finalistkou súťaže Učiteľ Slovenska.

             

          • Návšteva ministra školstva - My Kysucké noviny, Kysuce

          • Návšteva ministra školstava - MY Kysucké novin, Kysuce

          • Kysuce - august 2021

          • Kysuce august 2021

            Článok o aktivite našej školy - Letná škola 2021

          • Denník NN



          • Deviataci učia piatakov, ako sa chrániť na sieti.

            Mgr. Marcela Padyšáková

          • Kysuce 

          • Kysuce č.18/2021

            Mapa sveta 9.A

             

          • Kysucké noviny č. 9, roč. 22

          • Trieda, v ktorej sa číta pre radosť 

            Žiaci 1. stupňa sa zapojili do aktivity ranného čítania.

             

          • Kysuce

          • Medzinárodný deň materinského jazyka na 1. stupni

          • Kysuce 

          • Postav dom - bývaj v ňom

            4.A, Mgr. Zuzana Gregorová

          • Kysucké noviny

          • Postav dom - bývaj v ňom

            4.A, Mgr. Zuzana Gregorová

          • Kysucké noviny

          • Naši prváčikovia 2020/2021

          • Kysucké noviny

          • Karneval v našej škole.

          • Napísali o nás

          • V rámci programu EXPO Kariéra Čadca 2019 sa uskutočnilo vyhodnotenie súťaží: 
            Kariérna triedna olympiáda - víťaz 9.A
            Moje budúce povolanie - víťaz Peter Odrobiňák

             

             

             

             

          • Kysucké noviny

          • Vynikajúce  umiestnenie našich žiačok v celoslovenskej chemickej súťaži „Objavujeme čaro chémie“.